Dominik Dán
Reminiscencie
Literatúra pre dospelých
detektívka
Jazyk:slovenský
272 strán
Nakladateľ : Slovart
Rok vydania : 2023
V knižnici od : 4.10.2023
Výpožičiek : 0
Stav :
Výška/šírka : 21.7x13.8 cm
V kriminalistike platí zásada, že čím skôr sa detektívi dostanú k mŕtvole, tým väčšie majú šance na dolapenie vraha. Inak povedané, čím je prípad čerstvejší, tým je viac stôp na porovnávanie, tým je viac očitých svedkov, tým je lepšia východzia pozícia na vyšetrovanie.
Paradoxne sa na jeseň 2008 detektívom z kancelárie stoštyridsaťjeden dostal na stôl najstarší prípad s akým sa kedy stretli. Stal sa pred päťdesiatimi šiestimi rokmi - vedenie od detektívov žiadalo, aby v prípadoch streľby na utekajúcich emigrantov na štátnej hranici s Rakúskom skúmali možnosť obviniť vtedajších členov pohraničnej stráže z trestných činov vrážd. Na Krauzove veľké prekvapenie bolo utekajúcich nespokojencov so socialistickým zriadením neúrekom, bohužiaľ, aj mŕtvych bolo viac, ako by pripustil zdravý rozum. Na skúšku, či je vôbec možné po takom dlhom čase niečo vyšetriť, si jeden prípad vybrali a pustili sa do pátrania. Vražda piatich emigrantov - vrátane dvoch detí - na ostnatých drôtoch v blízkosti Petržalky z roku 1952 vtedy v spoločnosti nezarezonovala, lebo sa o tom písať nesmelo, no po rokoch neslobody sa písať a aj klásť otázky smie. Krauz sa rozhodne vyskúšať, kam až by ho nové otázky v starom prípade priviedli. Otázky, no hlavne odpovede.
Čo zistí, je neuveriteľnou zmesou špionážnych hier s detektívnym podtónom, esenciou utrpenia, krvi, nenávisti a fanatizmu.
Autorove tituly (knižky, okrem výnimiek, nie je nutné čítať v danom poradí - každá z nich ponúka plnohodnotný zážitok :))
ÚRYVOK :
Ani Milanko s nimi nehral, bol sklamaný, nahnevaný -narodeniny si predstavoval úplne inak. Pri magickom slove bager akoby doňho vletelo tisíc voltov, nadskočil, pobe-hol k dverám, otvoril... „Bager!" zareval, až prehlušil všetky motory sveta. „Môj bager!" Vyletel z obývačky, vytúžený bager priniesol v náručí. „Nechal som ho pri dverách, nech je sranda," pošepol Eugen manželke. Nemusel, už pochopila. Bager pristál na stole vedľa torty - nasledovala inštruktáž. „Pozrite sa, takto sa pohybuje dopredu a takto dozadu. Keď trochu pridám, bagrista začne nadskakovať a klopká, to akože pracujeme v teréne. Takto zabáčajú predné kolesá a takto sa navíja lanko - lyžica ide hore, potom sem, nabok, a takto sa spúšťa až na zem." Odborník na bagre mal čo robiť, aby celej rodine vysvetlil, čo všetko jeho bager dokáže. „Kata, ale bager je môj, nie, aby si s ním baštrngovala!" „Si ho nechaj, lakomec. Mami, čo bude s tou tortou?" „Ani keď nebudem doma!" „Nezblázni sa, krpec! Mami, môžem ju už rozkrojiť?" „Počkajte, dostal som nápad! Tati, čo keby som tortu načal bagrom? Lyžicu má dosť veľkú, možno by to šlo..." „Dorazím ťa!" ohradila sa matka. „Čo som sa s ňou na-piplala a ty by si ju chcel rozbrblať bagrom! Milanko!" „Hlúpy nápad!" podporila ju dcéra. „Tati, povedz im..." Eugenovi sa nápad páčil, chvíľu váhal, v duchu si predstavil, ako lyžica bagra preráža čokoládovú polevu, zarýva sa do korpusu, prechádza vrstvami lekváru a kakaovej plnky... „Nech vám ani nenapadne! Katka, prines ten veľký nôž z kuchyne," zasiahla matka, lebo na otcovi bolo vidieť, že ešte chvíľu a dal by sa nahovoriť. „Vy dvaja, vám tak kúpiť novú hračku!" Tortu načali klasicky nožom, ako sa v slušnej rodine patrí. Bager sa bude musieť uspokojiť s pieskom na dvore. Chlapci neskrývali sklamanie. „Výborná!"
Ani Milanko s nimi nehral, bol sklamaný, nahnevaný -narodeniny si predstavoval úplne inak. Pri magickom slove bager akoby doňho vletelo tisíc voltov, nadskočil, pobe-hol k dverám, otvoril... „Bager!" zareval, až prehlušil všetky motory sveta. „Môj bager!" Vyletel z obývačky, vytúžený bager priniesol v náručí. „Nechal som ho pri dverách, nech je sranda," pošepol Eugen manželke. Nemusel, už pochopila. Bager pristál na stole vedľa torty - nasledovala inštruktáž. „Pozrite sa, takto sa pohybuje dopredu a takto dozadu. Keď trochu pridám, bagrista začne nadskakovať a klopká, to akože pracujeme v teréne. Takto zabáčajú predné kolesá a takto sa navíja lanko - lyžica ide hore, potom sem, nabok, a takto sa spúšťa až na zem." Odborník na bagre mal čo robiť, aby celej rodine vysvetlil, čo všetko jeho bager dokáže. „Kata, ale bager je môj, nie, aby si s ním baštrngovala!" „Si ho nechaj, lakomec. Mami, čo bude s tou tortou?" „Ani keď nebudem doma!" „Nezblázni sa, krpec! Mami, môžem ju už rozkrojiť?" „Počkajte, dostal som nápad! Tati, čo keby som tortu načal bagrom? Lyžicu má dosť veľkú, možno by to šlo..." „Dorazím ťa!" ohradila sa matka. „Čo som sa s ňou na-piplala a ty by si ju chcel rozbrblať bagrom! Milanko!" „Hlúpy nápad!" podporila ju dcéra. „Tati, povedz im..." Eugenovi sa nápad páčil, chvíľu váhal, v duchu si predstavil, ako lyžica bagra preráža čokoládovú polevu, zarýva sa do korpusu, prechádza vrstvami lekváru a kakaovej plnky... „Nech vám ani nenapadne! Katka, prines ten veľký nôž z kuchyne," zasiahla matka, lebo na otcovi bolo vidieť, že ešte chvíľu a dal by sa nahovoriť. „Vy dvaja, vám tak kúpiť novú hračku!" Tortu načali klasicky nožom, ako sa v slušnej rodine patrí. Bager sa bude musieť uspokojiť s pieskom na dvore. Chlapci neskrývali sklamanie. „Výborná!"