Stav :

ÚRYVOK :
Rolf spomenul, že dcéra mala prezývku, čosi ako Mimi, Pipi alebo niečo podobné. No ukážem ti fotku. Spomenula som už, že visí v našej v spálni?" Vivian sa zarazila, keď použila slovo naša, a zrazu akoby sa zošúverila. Na niekoľko sekúnd zatvorila oči, potom sa však vystrela. „Mám so sebou výtlačok Krásneho domova, v ktorom je reportáž z nášho bytu. Výnimočne pristal na to, aby sa zverejnila. Vedel, koľko času a lásky som vložila do jeho zariaďovania, preto nakoniec súhlasil, hoci inak to všetko neznášal. Časopis mám v spálni na nočnom stolíku." Vivian sa pobrala do domu a Erike, hľadiacej na hmlu nad morom, sa v okamihu rodili nápady a myšlienky. Na Vivianinom rozprávaní ju čosi lákalo, prebudilo v nej spisovateľku. Do reality sa vrátila, až keď znova zavŕzgala stará podlaha. Na verandu prišla Vivian s časopisom v ruke. „Tu vidieť fotku." Erika vzala časopis, v ktorom v rámci reportážnych záberov z Vivianinej a Rolfovej spálne vidieť na stene dve čiernobiele fotografie. Neboli veľké, napriek tomu dosť zreteľne rozlíšila peknú ženu s dlhými vlnitými vlasmi a dokonalým mejkapom. Na sebe mala tenkú priehľadnú blúzku, rozopnutú tak hlboko, že vo výstrihu sa dala jasne rozoznať čipka na podprsenke. Erika si obrázok priblížila k očiam. Čosi ju zaujalo. Lo-lina podprsenka. Vypchávky. „Lola bola muž?" opýtala sa. Vivian pokrčila plecami a sadla si. „Lola bola krásna," povedala. „Aspoň súdiac podľa tohto záberu, nijaký iný som poriadne nevidela. Rolf ho volal Nevinnosť." „Takže máme meno Lola a že bývala vo Vasastane. To je všetko? A že ju s dcérou zavraždili?" „Žiaľ. Hoci Rolf o tom nikdy nehovoril, pochopila som, že jej smrť ho hlboko poznačila. Žili sme spolu takmer