Alexandre Dumas
Dobytie Bastily
Literatúra pre dospelých
román-historický
Jazyk:slovenský
589 strán
Nakladateľ : Tatran Bratislava
Rok vydania : 1989
V knižnici od : 1.4.1991
Výpožičiek : 0
Stav :
Výška/šírka : 20.5x13.5 cm
Dobytie Bastilly. historická mozaika o najbúrlivejších časoch francúzskych dejín, je vlastne pokračovaním románu Kráľovnin náhrdelník, v ktorom už cítiť, že sa schyľuje k veľkej povíchrici; už vidieť, že sa nad Francúzskom zbiehajú ťažké chmáry, a u/ počuť, že sa hrmenie z diaľky čoraz hli/šic ozýva. N Dobytí Kastilly už nastáva veľká prietrž mračien a zúri naozajstná hrmavica v pamätnom sparnom lete v polovici júla I789. Na rozdiel od početnej odbornej lite-ratury o tejto epoche v spracovaní autora Íroch mušketierov priam ožívajú pred nami viac alebo menej známe historické postav j vrátane kráľa ľ.udovíta XVI. a kráľovnej Márie Antoinetty. No nielen tieto staroznáme postavy pokračujú vo svojich úlohách. Na scénu sa dostávajú takí aktéri, čo predtým málo prehovorili, ba vyskytujú sa aj celkom nové postavy. A zároveň sa mení aj scéna. \k sa predtým dej udalostí rozvíjal zväčša na zámku vo Versailles alebo v Trianone, kde aj sama kráľovná hrávala vo veselohrách. teraz sa Mária Antoinetta stáva hlavnou postavou tragédie, čo sa začala odohrával na parížskych námestiach. kde vidieť v júlových dňoch veľké, rozvlnené húfy ľudí. ktorí už nechcú ďalej mlčať. A parížsky ľud prehovoril. Jeho prejav bol svojrázny a veľmi hlučný a začuli ho nielen občania, čo mali okná na široké bulváry a námestia, ale aj obyvatelia iných miest Francúzska a ďalších krajín. No Alexandre Dumas sa neobmedzuje len na Parížanov, ale sleduje aj osudy postáv z vidieka, ktoré v tomto románe vystupujú vo väčšom množstve a častejšie.
ÚRYVOK :
- Naozaj je to svätá pravda, že dobro býva odmenené. Ange sa vrátil večer. Niesol celkom plné vrece. Tentoraz teta nestriehla na neho za dverami, ale čakala ho na prahu; teraz ho nebila, ale privítala ho s úškrnom podobným úsmevu. - No, už som tu! - ozval sa Pitou a prekročil prah s pocitom istoty, lebo dobre využil deň. - Aj s vrecom. - dodala teta Angélique. - Aj s vrecom. - prisvedčil Pitou. - A čo si doniesol v tom vreci? - zvedavo natiahla ruku za vrecom. - Bukvice* - odvetil. Pitou. - Bukvice! - No veru. to je tak. teta Angélique. keby ma videl ujo La Jeunesse. hájnik z Bruyére-aux-Loups. že sa ponevieram v jeho revíri bez vreca, iste by sa na mňa osopil: ,,Čo tu robíš, ty tulák?" Navyše hy čosi aj tušil. Ale keď mám vrece, môžem mu hneď. keď sa ma opýta povedať. ..Zbieram bukvice. Či sa to nesmie?" ..Čoby sa nesmelo!" ..No a ak sa to smie. tak čo sa staráte?" A keby sa ešte ozval, ukázal by som mu. že nemá pravdu. - Tak ty si zbieral celý deň bukvice, ty darebák, a nezakladal si oká! - skríkla teta Angélique. ktorá videla, že pre synovcovu prefíkanosť jej utekajú zajace spod ruky. - Naopak, zakladal som oká a pritom som zbieral bukvice, takže ma hájnik videl. - A nepovedal ti nič? - Ba povedal: „Pozdrav svoju tetu." No nie je ten ujo La Jeunesse dobrák? - Ale čo zajace? - naliehala teta Angélique, ktorá sa nijako nevedela zbaviť hlavnej myšlienky. - Zajace vravíte? Mesiac vychodí po polnoci, pôjdem sa ta pozrieť o jednej, či sa dačo chytilo. - A kam? - Do lesa. - Čože, o jednej v noci chceš ísť do lesa? - Prečo nie? - A nebojíš sa?
- Naozaj je to svätá pravda, že dobro býva odmenené. Ange sa vrátil večer. Niesol celkom plné vrece. Tentoraz teta nestriehla na neho za dverami, ale čakala ho na prahu; teraz ho nebila, ale privítala ho s úškrnom podobným úsmevu. - No, už som tu! - ozval sa Pitou a prekročil prah s pocitom istoty, lebo dobre využil deň. - Aj s vrecom. - dodala teta Angélique. - Aj s vrecom. - prisvedčil Pitou. - A čo si doniesol v tom vreci? - zvedavo natiahla ruku za vrecom. - Bukvice* - odvetil. Pitou. - Bukvice! - No veru. to je tak. teta Angélique. keby ma videl ujo La Jeunesse. hájnik z Bruyére-aux-Loups. že sa ponevieram v jeho revíri bez vreca, iste by sa na mňa osopil: ,,Čo tu robíš, ty tulák?" Navyše hy čosi aj tušil. Ale keď mám vrece, môžem mu hneď. keď sa ma opýta povedať. ..Zbieram bukvice. Či sa to nesmie?" ..Čoby sa nesmelo!" ..No a ak sa to smie. tak čo sa staráte?" A keby sa ešte ozval, ukázal by som mu. že nemá pravdu. - Tak ty si zbieral celý deň bukvice, ty darebák, a nezakladal si oká! - skríkla teta Angélique. ktorá videla, že pre synovcovu prefíkanosť jej utekajú zajace spod ruky. - Naopak, zakladal som oká a pritom som zbieral bukvice, takže ma hájnik videl. - A nepovedal ti nič? - Ba povedal: „Pozdrav svoju tetu." No nie je ten ujo La Jeunesse dobrák? - Ale čo zajace? - naliehala teta Angélique, ktorá sa nijako nevedela zbaviť hlavnej myšlienky. - Zajace vravíte? Mesiac vychodí po polnoci, pôjdem sa ta pozrieť o jednej, či sa dačo chytilo. - A kam? - Do lesa. - Čože, o jednej v noci chceš ísť do lesa? - Prečo nie? - A nebojíš sa?