Stav :

ÚRYVOK :
Celá rasa vie o vlastnej smrteľnosti a obáva sa stagnácie svojich génov. Má to v krvi - túžbu neplánovane miešať rôzne genetické vetvy. Impérium, spoločnosť CHOAM, všetky veľkorody sú iba naplavené triesky, čo stoja v ceste potope.“ „CHOAM,“ zamrmlala Jessica. „Zrejme je už rozhodnuté o tom, ako si rozdelia korisť z Arrakisu.“ „CHOAM? Čo je CHOAM, ak nie veterná ružica ukazujúca smer doby?“ prehodila starena. „Imperátor a jeho priatelia dnes ovládajú päťdesiatdeväť celých a šesťdesiatpäť stotín percenta hlasov v rade CHOAM-u. Rozhodne zavetrili zisky, ale tie tušia aj iní a ich hlasy môžu zosilnieť. Také sú zákonitosti dejín, dievča.“ „No iste, to teraz potrebujem,“ odvrkla Jessica. „Výklad dejín.“ „Nepohŕdaj ponaučením, dievča! Obe dobre vieme, aké sily nás obklopujú. Naša civilizácia spočíva na troch oporných bodoch: jedným je Impérium, druhým jeho protiváha, velkorody v Landsraade, a medzi nimi stojí Gilda so svojím prekliatym monopolom na medzihviezdnu prepravu. Trojnožka! V politike je zo všetkých štruktúr najmenej stabilná. Už to by stačilo, ale nám situáciu komplikuje ešte aj feudálna obchodná kultúra, ktorá sa obrátila chrbtom k takmer celej vede.“ Jessica trpko prehodila: „Triesky, čo majú zabrániť potope - a jednou z nich je vojvoda Leto, druhou jeho syn, treťou...“ „Už mlč, dievča. Šla si do toho s plným vedomím, že kráčaš po tenučkom ľade.“ „Som benegesseritka. Existujem iba preto, aby som slúžila,“ zacitovala Jessica. „To je pravda,“ prisvedčila starena. „Teraz už môžeme len dúfať, že zabránime konfliktu, ktorý by všetko pohltil, a z kľúčových rodov zachránime, čo sa dá.“ Jessica zatvorila oči, pod viečka sa jej tisli slzy. Potlačila vnútornú triašku, vonkajšiu triašku, nepravidelné dýchanie, trhaný pulz, pot na dlaniach. A povedala: „Za svoju chybu zaplatím.“ „A tvoj syn zaplatí s tebou.“ „Uchránim ho, pokiaľ to len bude možné.“ „Uchrániš!“ vysmiala sa jej starena. „Veľmi dobre vieš, aká slabosť sa v tom ukrýva! Ak budeš svojho syna prehnane chrániť, nevyrastie z neho dosť silný muž, aby naplnil akýkoľvek osud.“ Jessica sa odvrátila, pozrela z okna do hustnúcej tmy. „Je planéta Arrakis naozaj taká strašná?“ „Je dosť zlá, ale nie skrz-naskrz zlá. Už tam bola Missionaria protectiva a trochu ju skultivovala.“ Ctihodná matka sa zdvihla na nohy a vyrovnala si rúcho. „Zavolaj sem chlapca. Čoskoro budem musieť odísť.“ 30