Stav :

ÚRYVOK :
Kov narazí na kosť a roztriešti ju. Chvíľu počuť len krik zraneného, ostatní akoby naberali dych. Potom sa pohnú ako jeden a rozbehnú sa k nádobám, k Edwardovi, k odvážnemu blbcovi z Informovanosti. Vrážajú do seba navzájom a do mňa tiež, na celom tele cítim plecia a lakte a lebky. Neviem, kam sa rozbehnúť najprv: k zranenému, k Edwardovi, k Tris? Nevládzem myslieť, nevládzem dýchať. Dav ma dotlačí k Edwardovi, tak ho schmatnem za rameno. „Pusti to!“ zarevem naňho cez hluk. Fľochne na mňa jediným žiarivým okom a vycerí zuby, snaží sa mi vytrhnúť. Kolenom ho nakopem do boku. Zatacká sa a pustí zbraň. Schmatnem kladivo, držím si ho tesne pri tele a zamierim k Tris. Je kdesi vpredu, snaží sa dostať k ranenému. Nejaká ženská ju trafí lakťom do líca a odsotí ju dozadu, vzápätí za to schytá ranu od Christiny. Ozve sa výstrel. Raz, dvakrát, trikrát. Dav sa rozpŕchne, všetci upaľujú pred hrozbou nábojov. Snažím sa zistiť, či niekoho postrelili, ale cez chumáč panikáriacich tiel nevidím takmer nič. Tris a Christina si čupnú k chlapíkovi z roztriešteným plecom. Na tvári má krv a na šatách odtlačky špinavých topánok. Rovná cestička zmizla v chumáčoch pochlpených vlasov. Nehýbe sa. O kúsok ďalej leží Edward v kaluži vlastnej krvi. Dostal zásah do brucha. Na zemi ležia aj ďalší, nepoznám ich, viem len, že ich zastrelili alebo zadupali. Odhadujem, že všetky strely mierili na Edwarda, ostatní boli v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Poobzerám sa, ale strelca nevidím, nech to bol ktokoľvek, zmizol v dave.