Stav :

ÚRYVOK :
Jedného dňa zišli sa Viedenčania v slávnostnom dome umenia na Divadelnej ulici, poniže Laimgrube. Pre tisíce Viedenčanov a Viedenčaniek to bol slávnostný deň. Už od skorého rána roznášali .marchandes do mode" v ohromných kartónoch a okrúhlych škatuliach na klobúky svoje modely do občianskych domov. Dámy hrešili svoje komorné a trápili krajčírky, lebo stužky boli privysoko a strih nevyhovujúci. Medzi divadelným personálom sa tiež vybavovali podobné veci. Ba i v radoch neprominentných vládlo rozčúlenie, rozposielanie vstupeniek, klebety a náhle ticho, keď sa zjavil niekto z riaditeľstva. Najmä však v Tigerhóhle, v hostinci na Praterstrasse, kde sa podlá tradície po premiérach oslavovalo, mohol zainteresovaný pozorovateľ zbadať nezvyklý nepokoj, akoby sa chystalo malé sprisahanie, ktoré sa týkalo divadla. Už skoro ráno sa sluhovia vydali na cestu, aby zaistili svojim pánom a paniam lístok na predstavenie. Agitácia kvitla. Blízko pokladne boli podozriví šviháci, ktorí mali vlasy učesané do čela vo forme šesťky. Bolo vidieť odchádzať sklamaných ľudí od pokladne. Títo mladíci sa hneď ponáhľali za nimi, len čo zistili, že sú pri peniazoch a že nikto z polície nie je na obzore. - Jeden lístok by som ešte mal, kreslo, lacné, len päť zlatiek. Dve miesta potrebujete? No dobre. I to ide. Ale potom to stojí štrnásť zlatiek. No, keď Strauss osobne diriguje. Keď ich nechcete, tiež sa nedá nič robiť. Teda predsa, milostivá slečna? Prosím pekne, prosím, hneď. Dve miesta v parkete. To je pätnásť zlatiek a malé sprepitné. Najúcti-vejšia vďaka. Služobník! Dievča so svojimi draho preplatenými lístkami zmizlo a tento uličník volal za ňou: - A sprepitné ste zabudli, vy opica! Popoludní sa už zdalo, že pred hereckým vchodom je korzo predavačiek kvetín. Viedenské kvetinárske salóny robili výborné obchody. Šatňa Geistingerovej sa preplnila kvetinami. Prvosienky a zasa prvosienky. Jarné kvety, kytice ruží a klinčekov zo skleníka. Knieža poslalo dva tucty bledofialových kvetov zo skleníka, ktoré tam pestovalo len pre Geistingerovú. Strauss jej poslal zlatú klietku, v ktorej bol živý netopier medzi pestrými ružami. Pol hodiny pred predstavením prichádzali návštevníci pešo. Predavači divadelných programov stáli v rade až po Operu a volali na