Stav :

ÚRYVOK :
čo pomáhal vojakom odstraňovať z cesty ukoristenú techniku, ťahal viaznúce autá, ochotne tlačil chladičom povozy. Najveselší, najchrabrejší tu bol traktorista Chviodor Chvomič, ktorého kvôli chorému srdcu neodviedli, bojoval tu sám, robil partizánom spojku, na srdce nedbal a božil sa, že ho celkom prestalo bolieť, a traktor mal schovaný v lese, lebo pevne veril, že naši sa vrátia a traktor ešte poslúži frontu i kolchozu. Chviodor Chvomič tak ako jeho traktor tiež akoby hrmotal všetkými súčiastkami. Roztrhanú, chatrnú prešívanú vatovanú bundu si obliekol rovno na spodnú košelu, na nohy mal onucami, lesklými vod mazutu, pripevnené vyčaptané baganče. Mal fialové pery, kŕčovite vdychoval vzduch a čoskoro ho museli vytiahnuť z kabíny, trochu nakŕmiť, a čo je hlavné — obliecť. Vysvitlo, že jeho rodinu vykántrili Nemci, drevenicu mu vypálili a za nič na svete si nechcel vziať na seba nič fricovské. Príslušníci tylovej jednotky mu dali podbité kapce, blúzu zašitú na bruchu, onuce, ušianku a starý plášť. Traktorista sa tak zaradoval, že od vzrušenia mu zamrelo srdce, a začal jesť sneh, potom sa preobul, preobliekol do všetkého „nášho", skrkvané staré handry zastrčil do kabíny traktora a pretŕčal sa pred vojakmi pomocných služieb. „Tak ako mi to sluší? Čo poviete, chlapci...?" „Chlapci" — všetci mali tak okolo päťdesiatky — povedali: „Ani uliate!" A Chviodor Chvomič, ktorý sa predtým správal tak bodro a udatné, zrazu zažmurkal, odbehol za traktor, tam si poplakal a previnilo opakoval, prstami si utierajúc z očí slzy: „Hádam sa to už nikdy nezopakuje..." Vedia jednej drevenice horela malá vatra a pri nej sa hriali postarší vojaci z tylovej trofejnej jednotky. Sedeli tam s nimi aj zajatci, nesmelo načahovali ruky k teplu. Na ceste vedúcej k samote v tmavom lomenom páse stáli tanky a autá a ich osádky poskakovali a sácali sa vedia nich. Chvost kolóny sa strácal v snehovom opare, čo sa ešte neusadil. Ked prechádzal Chviodor Chvomič so svojím traktorčekom okolo zajatcov, odplúval si, ukazoval im päsť a vyčítavo hovoril vojakom, ktorí pokojne