Stav :

ÚRYVOK :
A ako sa krúti, drobčí a krúži, ako sa líška, chichoce, pokúša. Och, šelma, intrigán a zvrhlík! Všade ho je plno ... Rozbehol sa ku Krajevskému: „Píšem novú poviedku ... Prameň inšpirácie vedie moje pero ... Som hlbší ako Gogol .. . Čaká ma skvelá budúcnosť ... Grófi, kniežatá túžia zoznámiť sa so mnou .. . Sám lichtenberský princ pochválil moju poviedku. Čítajú ma ako diví. Získam natrvalo prvenstvo v literatúre ..." Chlestakov! Čo strúhaš také velikášske grimasy? Namýšľaš si, že si génius? Samozvanec, blíženec, menovec môj naničhodný! Mrmleš si popod nos, uškŕňaš sa. zadieraš, ty môj zloprajný špehúň, Fiodor Michajlovič mladší, podliak Dostojevskij druhý! Iba po krčmách sa vieš flákať, prehrávať v biliarde rodinné peniaze, francúzskym šampanským nalievať svoj hltan vo Francúzskom hoteli na Malej Morskej a po tmavých komorách dráždiť svoje Minušky, Kláry či Mariany a keď sa ukojíš, podlo im naháňať strach. Bojíš sa choroby?! Trp za trest! Prekliaty špehúň Griška Otrepiov! Budeš ma vláčiť po salónoch, nadväzovať priateľstvá so všelijakými osvietenými Vijelgorskovcami, Odojev-skoveami a Sologubovcami? Aby si ma nehanebne zosmiešnil a priviedol do mdlôb pred mladým krásnym stvorením? Aby si mojim zlostným závistlivcom dal dôvod na epigramy? Och, ty klebetník, intrigán, posmešník, vrtíš sa ako šidlo, nehanebník. .. Zaškrípu dvere. Doktor Janovskij odprevadí pacienta a pozve ďalšieho do ordinácie. Starostlivo a dlho si umýva ruky, pomaly si ich utiera do slabo naškrobeného bieleho uteráka a srdečne spomína na posledný večierok u Majko-vovcov. Potom si prihladil bokombrady na okrúhlej tvári, sadol si a spýtavo sa zahľadel na pacienta. Ten je trochu zmätený. — Pán doktor, mám pocit, že som veľmi vážne chorý. — Vyzeráte vynikajúco. Čo vás trápi? Dostojevskij hovorí zmätene a nepokojne o svojich ťažkých snoch, nespavosti, závratoch, nočnom strachu. Doktor pozorne počúva a hľadí upokojujúco. Nahmatá pulz, prezrie jazyk, preklepáva, vyšetruje. — Všetko je v poriadku. Pľúca sú zdravé, srdce tiež. Pulz máte ako žena. Malé nervové podráždenie — ale to nie je nebezpečné. Povedzte, neprežili ste v živote dajaký veľký úľak — alebo ste, nebodaj, prežili ťažké detstvo? V utrápených očiach chorého zažiaril ohník radosti. Zdá sa, že príčina bolesti je odhalená: zľaknutí — koľkokoľvek — i ťažkých, i silných, i v detstve. Ó, vzdialené mladé roky, i vy ste tieňom odeté! Každé obdobie jeho života vystupo-