Merja Otavova : Od leta do leta
Login/Nick :

Heslo :

<   >November 2026
PoUtStŠtPiSoNe
      1
2345678
9101112
13
1415
16171819202122
23242526272829
30      
    2206 : Merja Otavova - Od leta do leta

    Merja Otavova
    Od leta do leta

    Literatúra pre deti
    román-romantický
    Jazyk:slovenský
    158 strán
    Nakladateľ : Mladé letá Bratislava
    Rok vydania : 1975
    V knižnici od : 26.4.2011
    Výpožičiek : 0
    Stav :

    Výška/šírka : 17.5x10.5 cm
    Fínska spisovateľka Merja Otavová narodila sa v Helsinkách roku 1935. Pre čitateľov edície Čajka pripravili sme slovenský preklad jej románu pre dievčatá Od leta do leta. Ide o črtu zo študentského života dnešnej mestskej fínskej mládeže. Ústrednou postavou príbehu je Priska, jej priateľky a spolužiačky, o päť rokov starší bratranec a sesternica. Časové sa príbeh odohráva v priebehu jedného roka — od leta do leta — a pôsobí dojmom poetizovaného dennika žiačky Prisky. Živé podanie nasvedčuje, že ide sčasti aj o biografiu autorky. Priska je dievčinu s dlhým nosom, s dlhými vlasmi s mierne hojdavým spôsobom chodiť, plná rozporov a otáznikov. Taká je doma. V škole prestáva byť Priskou, je obyčajným dievčaťom, akých je plná trieda, smeje sa, keď sa jej práve chce plakať, hádže papiere do koša cez celú triedu, hoci by ich tam mohla odniesť, mláti susedku po hlave knihou alebo pisankou a uprostred skúšania, akoby nešťastnou náhodou, rozleje atrament, aby mohla utierať lavicu. Ale Priska vedela byť aj sama sebou, mala svoje slabšie stránky, svoje záľuby, túžby, obavy, sny, prvé záchvevy lásky.
    ÚRYVOK :
    Priska hodila tašku pod zrkadlo v predsieni, všetko nasvedčovalo tomu, že prišiel Jyri: matka hovorila v obývacej izbe hlasom, akým hovorievala v spoločnosti. Marke sa akosi čudne smiala. Priska bežala k vešiaku. Naozaj! Na. vešiaku visel plášť a kockovaný šál. Za závesom bol malý kufor. Ten je ale malý — veď sa do neho nič nevojde. Ale maliarske náradie nebolo vidieť nikde. Plášť bol obyčajný do dažďa. Celé Helsinki chodia v takom plášti. A chlapec predsa pricestoval zo Stockholmu. Bude to asi celkom obyčajný prípad. „Piia," volala ju matka. Priska si napravila blúzu a vošla. Čosi tmavé a dlhé sa zdvihlo z kresla, zasmialo sa a podalo jej ruku. Stislo jej pravicu a povedalo: „Ahoj!" Priska sa usilovala urobiť si o Jyrim dojem, ale nepodarilo sa jej to. Vyzeral dvojako. Pri smiechu bol škaredý, ale keď sa tváril vážne, vyzeral celkom pekne. Ale najhoršie, že mal červenú košeľu. Čiernu by bola Priska ešte zniesla, ale červená — rovnako červená ako jej blúza — to už je privela. „Neťahaj si tak strašne tú blúzu," napomenula ju matka. Priska si rýchlo sadla vedia Marke do kúta na diván. Matka naliala kávu do šálok a opýtala sa: