Stav :

ÚRYVOK :
— Výborne! Nuž zaprialmi. Potom sa obrátil ku kapitánovi: — Keď budeme prechádzat popred dvere vášho bytu, nechceli by ste doň nazrieť? — Oj, s nevýslovnou radosťou, hoci, opakujem ti, my sme tak trocha čudáci, my starí morskí zbojníci. Pétrus šiel .prvý, aby ukázal svojmu hosťovi cestu. Otvoril dvere na medziposchodí a voviedol ho do bytu, ktorý bol skôr hniezdom pritúlenej dievočky ako študentovým alebo básnikovým bývaním. Kapitán bol priam nadšený pri pohlade na tisíc zaujímavostí, ktorými boli obložené poličky. — Ach,«toto 71 Veď to je byt pre kráľovského princa, ktorý mi tu ponúkaš. — Veru ozaj! — odpovedal Pétrus. — A čože je hoci kráľovský byt pre takého boháča a!ko vy? Po desiatich minútach, keď kapitán neprestal so svojimi nadšenými výlevmi, sluha prišiel ohlásiť, že kôň je zapriahnutý. Krstný otec s krstným synom, vedúc sa popod pazuchy, zišli dolu. Keď prišiel k domovníkovmu bytu, kapitán sa pristavil. — Nože sa podaj sem, figliar! — prihovoril sa vrátnikovi. — Čo rozkážete, pane? — Urobíš mi radosť, ked postrhávaš všetky cedule, čo dávajú na známosť nedeľný odpredaj, a keď povieš záujemcom, čo zajtra prídu ... — Oože? — spýtal sa domovník. — Povieš im, že môj krstný si svoje zariadenie ponecháva ... Podme! A keď vskočil do dvojmiestneho kočíka, čo sa takmer prelomil pod jeho váhou, zakričal: — K bratom Provenceaux! Pétrus nastúpil po kapitánovi a koč chytro odišiel. — Pri rebrách lode Calypso, ktorú sme s tvojím otcom prederavili ako rešeto, máš ty, Pétrus, krásneho koňa a bolo by bývalo škoda predávať ho.