Daniil Granin sa narodil roku 1919. Pred vojnou vyštudoval elektrotechniku a stal sa elektronžinierom. Bol pracovníkom energetického laboratória Kirovovho závodu v Leningrade. Cez vojnu velil tankovej rote. Po vojne dlhý čas pracoval v Leningradskom výskumnom ústave. Granin svoju prvú knihu (Dombrovskij) začal písaf ešte pred vojnou, ale skončil ju a vydal až po nej. Predtým však v časopise Znanva uverejnil poviedky a črty Víťazstvo inžiniera Korsakova. Z jeho neskorších próz uveďme aspoň najznámejšie knihy: Priekopníci, Po svadbe, V ústrety búrke, Ľudia hore nohami, Dodatky k turistickému sprievodcovi. Granin, ako človek i ako spisovateľ, nezaprie v sebe vedca, výskumníka. Bol už známym spisovateľom, a pritom ešte vždy pracoval vo vedeckovýskumnom ústave. No úlohy, na ktorých pracoval, sí vyžadovali celého človeka, celého Granina, a pretože chcel aj písať, tvoriť dobré umelecké diela, stál ako svedomitý človek i ako poctivý a náročný vedec pred dilemou: veda, alebo literatúra. Zvolil si literatúru, ale pritom sa nespreneveril vede. Vo svojich črtách, článkoch, poviedkach a románoch nastoľuje a prostredníctvom svojich hrdinov sa aj usiluje riešiť často neriešiteľné vedecké problémy. Z celej jeho doterajšej tvorby však cítiť určitú ľútosť nad tým, že nie je bezprostredným účastníkom vedeckého bádania a výskumu, ale iba pozorovateľom. Lenže Grann spisovateľ, dôverný znalec vedeckého prostredia a vedeckej problematiky, dokázal, že i vo vede a technike najdôležitejší je vedec ako človek, ako morálne indivíduum , teda jeho občianska vyspelosť a statočnosť, nezištná oddanosť veci, komunistická morálka. Iste preto Granin verí v záchranu ľudstva a s nádejou hľadí do budúcnosti.