Do rúk čitateľov sa dostáva ďalší román z rozsiahleho diela francúzskeho spisovateľa 19. storočia Alexandra Dumasa (1803—1870), Vikomt de Bragelonne. Tento román vznikol po obrovskom úspechu Troch mušketierov, keď sa Ich autor rozhodol ďalej rozvíjať osudy svojich hrdinov, a tak oboznamovať čitateľov s ďalšími kapitolami z francúzskej histórie, ponajprv v knihe „Traja mušketieri po dvadsiatich rokoch" a napokon v románe „Vikomt de Bragelonne alebo O desať rokov neskoršie", v ktorom vyrozpráva príbehy a dobrodružstvá ich života až do smrti. „Nikto neprečítal celého Dumasa, ale zato celý svet čítal Dumasa", uvádza vo svojej knihe „Traja Dumasovci" André Maurois. A dokladá: „Svet a Francúzsko poznali francúzske dejiny z Dumasa. Nezachytáva ich vo svojom diele úplne pravdivo, no naskrze nie úplne falošne, a vždy Ich podáva úchvatne dramaticky."Od prvého stretnutia s d'Artagna-nom veríme každému jeho slovu, sme presvedčení o správnosti každého jeho činu, a keby nás historici akokoľvek odsudzovali, neprestaneme mu veriť do smrti. Čo dáva Dumasovým historickým románom taký pôvab a takú príťažlivosť? Iste ich nepokojná, veselá až bujará, dobrodružná atmosféra, striedanie búrlivých výjavov s výjavmi až melancholickými, preplietanie ľúbostných a politických pletiek, autorov zmysel pre neuveriteľné, a pritom také pravdivé situácie, jeho skvelá fantázia a pritom blizke poznanie života, jeho morálka i filozofia, ktoré sú morálkou a filozofiou masy jeho čitateľov. Sledujúc životné osudy mladého vikomta de Bragelonne, syna starého dobrého známeho Athosa, stretávame sa opäť aj s ďalšími hrdinami Troch mušketierov, s Porthosom, Aramisom a najmä s d'Artagnanom. Sú o tridsať rokov starší, no svojimi vlastnosťami, hrdinstvom, odvahou, statočnosťou, ktorým nás nadchýnali v prvých zväzkoch svojich príbehov, vedia nás upútať aj v rokoch, keď sa pomaly blíži súmrak ich života.