Stav :

ÚRYVOK :
ktoré krvilační Indiáni zanechali za sebou. Necelých pätnásť míľ od Camdless Bay, neďaleko osady Mandarin, ešte aj teraz ukazujú „krvavý dom", v ktorom títo banditi skalpovali a potom zavraždili osadníka Mot-teho, jeho ženu a ich tri dcéry. Ale vyhladzovacia vojna medzi bielym a červeným mužom sa už skončila. Seminolovia, napokon porazení, museli utiecť ďalej na západ k Mississippi. Už sa o nich nehovorí, okrem niekoľkých tlúp, ktoré sa ešte túlajú na močiarovitom území južnej Floridy. Kraj sa už teda nemusí obávať tých divých domorodcov. Je teda pochopiteľné, že obydlia kolonistov boli vystavané tak, aby mohli odolať neočakávanému útoku Indiánov a vzdorovať dovtedy, kým neprídu jednotky dobrovoľníkov, vytvorené v susedných mestách alebo osadách. Tak bol vystavaný aj Hrádok. Zdvíhal sa na rniemam kopčeku uprostred zvlášť na to vyhradeného, tri akry veľkého parku, ktorý sa rozkladal niekoľko sto yardov od brehu rieky svätého Jána. Okolo parku, chráneného vysokou kolovou hradbou, vinula sa dosť hlboká vodná priekopa; do takto opevneného parku sa dalo vojsť iba cez jediný mostík, preložený ponad vodnú priekopu. Za záhradným návrším stáli až po park skupiny krásnych stromov, zoširoka rámujúoich park svojou zeleňou. Svieže stromoradie bambusových kmeňov, poprerastaných krížom-krážom ako lomené gotické rebrá, tvorilo dlhú chrámovú loď, vedúcu od malého camdlessbayského prístavišťa až k trávnikom. V parku sa na voľnom priestranstve medzi stromami zelenali pažite, popretínané širokými cestičkami, ktoré lemovali biele zábradlia až po voľný priestor pred hlavným zámockým priečelím, vysypaným pieskom. Budova zámku, dosť nepravidelne rozvrhnutého, pôsobila ako celok neočakávane, a podrobnosťami zase