Stav :

ÚRYVOK :
mnohí jeho čitatelia vrátane archeológov tomuto miestu spočiatku neporozumeli a nechali ho bez povšimnutia. Až v našom storočí sa ukázalo, že „na tom niečo bolo", ale o tom neskôr. Keď hovorí o „strojoch", nemusí byť medzi jeho a Hérodotovou formuláciou rozpor; má na mysli zrejme zložité kladkostroje, ktoré sa v jeho časoch hojne používali, zatiaľ čo Hérodotos hovorí o pomerne jednoduchých mechanizačných pomôckach. „Avšak najobdivuhodnejšia vec na takej obrovskej stavbe je to, že hoci všade okolo je piesok, neostali tam nikde nijaké stopy po násypoch ani po obrábaní kameňa, takže sa zdá, akoby celá táto stavba bola na okolitý piesok položená, a nie postupne postavená prácou ľudí, akoby to bol náhly výtvor bohov. Niektorí Egypťania rozprávajú o tom čudné výmysly a tvrdia, že násypy pôvodne postavili zo soli a liadku, potom že cez ne pustili rieku, ktorá ich odplavila, takže zmizli bez ľudskej práce. Nemôže to byť pravda, lebo ten istý počet rúk, ktorý násypy vybudoval, musel vrátiť celé dielo do pôvodného stavu. Hovorí sa, že na tejto stavbe pracovalo tristošcsťdesiattisíc ľudí a s námahou ju dokončili za dvadsať rokov." Ináč Diodóros sa stručne zmieňuje aj o obidvoch ďalších veľkých pyramídach pri Gíze a uvádza mená ich stavebníkov; miesto „Cheops" píše však Chembés. Opakuje aj vyprávanie o Cheopsovej tyranii a neskoršej Mykerinovej dobrote a spravodlivosti, ktoré uviedol už Hérodotos. Pripája však pozoruhodný hodnotiaci úsudok: „Robotníci, ktorí postavili pyramídy, si zaslúžia oveľa väčšie ocenenie ako králi, ktorí na ne vynaložili prostriedky, lebo títo (robotníci) podali v nich veľkolepý dôkaz svojich schopností a obratnosti, zatiaľ čo tamtí (králi) prispeli na ne len bohatstvom, čo zdedili po predkoch alebo vyžmýkali z poddaných." Diodóros sa usiloval vypátrať o pyramídach dačo konkrétnejšie a podrobnejšie; dozvedel sa však len historky, aké tu rozprávajú dragomani za mierny bakšiš dodnes. „Niet absolútne zhody medzi domorodcami či spisovateľmi