Stav :

ÚRYVOK :
— Ty, — prižmúrila oči Katarína, robila to vždy, keď prišla na nejaký objav, — čo keby sme dnes večer vypadli? — Kam? — Na večeru do nejakého príma podniku. Je taký hlúpy deň! Samá hmla! Čo keby sme to trochu rozkrútili? — Ja som za. Len to rozkrúťme. Čo z toho bude? Kolotoč? Frmol? Lavína veľkých udalostí? — Máš pravdu. Lavína veľkých udalostí, — zopakovala vážne Katarína. — Už mám po krk tejto nudy. Nastali každodenné úvahy: čo si obliecť. Katarína sa rozhodovala medzi intelektuálnym výzorom s okuliarmi a baretkou a medzi temperamentným španielskym oblečením v ostrých kontrastných farbách, v ktorom vždy dosial žala najväčšie úspechy. Napokon sa rozhodla pre to druhé. Daniele to bolo jedno, vzala na seba prvé šaty, čo jej prišli pod ruku. Zdalo sa, že na tento večer sa chystá celý internát: v sprchárňach stáli rady, kúdoly pary sa ťahali po chodbách. Vymydlené, vyobliekané, vyčesané a navoňav-kované zástupy mladých žien kráčali k zastávke autobusu, tisli sa do vozňa, v centre zostupovali a rozbiehali sa všetkými smermi s jediným cieľom — dobýjať mesto. Všetky divadelné a filmové predstavenia boli vypredané, zábavné podniky nabité, na parketoch tlačenica. Napokon objavili voľné miesto v slušnom podniku, objednali si ľahkú večeru. Daniela sa s nechuťou prehŕňala v jedle. — Počuj, Dana! Čosi s tebou nie je v poriadku, však? — vyzvedala Katarína. — Prečo? — Sedíš ako zmoknutá sliepka. Ten medik sa nehlási?