Táňa Keleová - Vasilková : Čo to bude ?
Login/Nick :

Heslo :

<   >Jún 2024
PoUtStŠtPiSoNe
     1
2
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
    3376 : Táňa Keleová - Vasilková - Čo to bude ?

    Táňa Keleová - Vasilková
    Čo to bude ?

    Literatúra pre dospelých
    román-romantický
    Jazyk:slovenský
    320 strán
    Nakladateľ : Ikar
    Rok vydania : 2014
    V knižnici od : 24.11.2017
    Výpožičiek : 2
    Stav :

    Výška/šírka : 21.0x13.0 cm
    Čo to bude? Tuto otázku kladie Jana svojim zákazníčkam deň čo deň. Pracuje v kaderníctve, jej dcéra Zorka v kozmetickom salóne. Žijú vo svete bez mužov, ich dni sú naplnené hrejivosťou, vzájomnou láskou a priateľstvom, snami, ktoré nie vždy vyslovujú nahlas. Po smrti Janinej sestry Márie si Jana k sebe nasťahuje švagra a malú Sáru, svoju milovanú neter. Život mamy a dcéry sa od základu mení... a ani jedna netuší, že to je len začiatok. Ako zväčša, aj tentoraz som dlho rozmýšľala nad názvom knihy — jednoducho mi nič nenapadalo. Čo to bude? vymyslel manžel a ja mu aj týmto spôsobom ďakujem. Aj gaštany na obálke bol jeho nápad! Spolu sme ich nazbierali., spolu sme vybrali finálny gaštan (gaštany): ja som len stláčala spúšť fotoaparátu. Nafotila som vari stovku gaštanov! Tieto vyhrali. Ďakujem aj mojej Gabi Belopotockej za skvelý nápad zmeniť dizajn obálok mojich kníh. Dúfam, že sa budú páčiť aj vám.
    ÚRYVOK :
    „Hotový poklad. Ráno bola hore už o šiestej." „Neverím," vydýchne Kamila. Od Jany vie, že Sára je malý spáč, zväčša sa budieva pred ôsmou. „Naozaj. Zobudila som sa na to, že stojí pri mojej posteli a prešľapuje z nohy na nohu. Vravím jej: Čo robíš, zlatko? Čakám, kedy sa zobudíš. A to už prečo? Lebo chcem, aby si ma odviedla do škôlky." „Vážne poklad," smeje sa Kamila. „Len dúfam, že ťa tak nekresťanský skoro nebude budiť každý deň." „Tak to aj ja," zasmeje sa Jana a zalieva si kávu. „Koho nadnes máme?" „Až do večera sa nezastavíme." „A to je dobre alebo zle?" sonduje Jana s nevinnou tvárou, Kamila sa po nej zaženie. „Ty, nenaťahuj ma!" „Už som ticho ako pena," zanôti Jana. Jasné, že je dobre, keď máme robotu, dodáva v duchu. Práca znamená stály príjem. A príjem zasa možnosť kúpiť si to, čo potrebujeme a po čom túžime. Čelom jej prejde tieň. V sekunde si totiž uvedomí, že po ničom netúži. Po žiadnych nových šatách či nohavicovom kostýme alebo peknom rúži... Až šokujúce. Vždy sa rada pekne obliekala, ale teraz, nečakane, jej na tom nezáleží. Na svedomí to má Máriina smrť. Jej túžby prekryla bolesť. A tiež obavy o Sáru... Jej zabehaný rytmus dní sa zo dňa na deň zmenil. Má na starosti nielen seba a dcéru, ale aj malé dievčatko a jej zúfalého otca... Ešte pred niekoľkými dňami sa mohla po práci túlať uličkami mesta, zájsť si s priateľkou do obľúbenej kaviarničky, doma si napustiť vaňu a potom si trebárs aj do polnoci čítať... alebo sa zhovárať so Zor-