Stav :

ÚRYVOK :
Veliteľovi jedenástej roty, ktorý mal práve slovo, by neboli stačili ani dve gáže na platenie pokút. Poznala ho celá bratislavská posádka. Keď začal nadávať, utekal pred ním každý. Aj postup mu pre to zastavili. Vojaci v parku sa už rozchádzajú. „Ja idem k nim, ty zostaň tu. Hneď sa vrátim. Uvidím, ako budú letieť na peniaze." Chlapec sa vzdialil na pár krokov a ja som oslovil vojakov: „Ale vám zase dal, chlapci, čo?" „Ej, veď nech sa len naskytne príležitosť, bude prvý, na koho namierim." „No len nestraš. Uvidíme, či vybabreš ty s ním, alebo on s tebou." „To ma ešte nepoznáš." „Možno, že sa raz zoznámime. Chlapci, nemáte niečo na predaj?" „A či som ja prišiel sem kšeftovať?" osopuje sa na mňa hrdina, podlá nárečia východniar. „Veď nie si sám! Je vás tu viac. Mám peniaze a kúpim čo i kanón." „Z teba je ale veľký obchodník." „A načo som sem prišiel? Myslíš zomrieť? Nech zomierajú sprostejší!" Do rozhovoru sa zamiešali iní. „Sú tí partizáni naozaj takí, ako o nich hovoria?" „Táraniny. Chcú vás len dobre nahuckať, aby ste ich nenávideli. Ale ja som prišiel kupovať, nie agitovať. Na to máte tých, ktorým za to platia." „A či ti oni povedia pravdu?" „Na to zas máte svoje hlavy, aby-ste rozlišovali pravdu od cigánstva." „Tu už máš jedného." „Čo si priniesol?" „Mám sto kusov ihiel a päť kotúľok nití do šijacieho stroja."