Karol Thiry
Dejiny umenia
Náučná pre dospelých
historická
Jazyk:slovenský
231 strán
Nakladateľ : Slovenské pedagogické nakladateľstvo
Rok vydania : 1981
V knižnici od : 1.4.1991
Výpožičiek : 0
Stav :
Výška/šírka : 24.5x15.0 cm
Učebnica Dejiny umenia je stručným prehľadom dejín archititektúrv, výtvarného umenia a úžitkovej tvorby od najstarších čias až po súčasnosť. Jej obsah je usporiadaný tak, aby vyhovoval nielen potrebám škôl, pre ktoré je určená, ale aby po nej siahli aj tí, ktorým je táto oblasť blízka, alebo ktorí chcú v skrátenej forme získať správnu orientáciu v jednotlivých historických etapách výtvarného umenia, poznať najznámejšie historické pamiatky a osobnosti, t. j. tvorcov jednotlivých diel, smerov a prúdov výtvarného umenia u nás i vo svete. Zaoberá sa historicko-spoločenskou funkciou umenia, idealistickým a marxistickým chápaním umenia, jeho cieľom, predmetom a formou. Rozoberá charakteristické znaky jednotlivých etáp umenia od predhistorickej doby až po umenie 19. a 20. storočia. V osobitnej kapitole sa zaoberá umením socialistickej spoločnosti a v jednodivých krajinách socialistického tábora. Obsahuje tiež organizáciu umeleckého života v Československej socialistickej republike, stručný prehľad múzeí a galérií v ČSSR a úlohy ľudovej umeleckej výroby a umeleckých remesiel.
ÚRYVOK :
Ako dekoráciu používal geometrický ornament, ktorý vyrýval na nádoby. Podľa použitých ornamentov rozlišujeme keramiku: — volutovú, — vypichovanú, — šnúrkovú, — keramiku zvoncových pohárov, — maľovanú — na prirodzenom podklade červenou, žltou, hnedou a bielou farbou. Spracovanie kovu má neobyčajný význam pre lejárstvo a kovotepectvo. Veľký význam nadobúda výroba šperkov a zbraní. Na našom území sa pračlovek objavil v staršej dobe kamennej. Živil sa zbieraním plodov a lovom mamutov. Staval si chatrče z prútia a vyrábal nástroje z dreva a najmä z kameňa. Z kosti zhotovoval ozdobné predmety. Žil v rodovom príbuzenstve, v ktorom popredné miesto mala žena — matka. Kult matky je potvrdený nájdenými soškami ženských postáv. Známa je Venuša z Včstonic. Stopy o existencii pračloveka u nás poznáme z Pfedmostí pri Pŕerove, Dolných Včstonic, Moravian pri Piešťanoch a z Barce pri Košiciach. Neskôr, keď sa naučil využívať medenú rudu z údolia Hrona a Hnilca a cín z Krušných hôr, zhotovoval úhľadné meče, sekery, motyky, nože, dláta i rozličné ozdoby — čelenky, náramky.
Ako dekoráciu používal geometrický ornament, ktorý vyrýval na nádoby. Podľa použitých ornamentov rozlišujeme keramiku: — volutovú, — vypichovanú, — šnúrkovú, — keramiku zvoncových pohárov, — maľovanú — na prirodzenom podklade červenou, žltou, hnedou a bielou farbou. Spracovanie kovu má neobyčajný význam pre lejárstvo a kovotepectvo. Veľký význam nadobúda výroba šperkov a zbraní. Na našom území sa pračlovek objavil v staršej dobe kamennej. Živil sa zbieraním plodov a lovom mamutov. Staval si chatrče z prútia a vyrábal nástroje z dreva a najmä z kameňa. Z kosti zhotovoval ozdobné predmety. Žil v rodovom príbuzenstve, v ktorom popredné miesto mala žena — matka. Kult matky je potvrdený nájdenými soškami ženských postáv. Známa je Venuša z Včstonic. Stopy o existencii pračloveka u nás poznáme z Pfedmostí pri Pŕerove, Dolných Včstonic, Moravian pri Piešťanoch a z Barce pri Košiciach. Neskôr, keď sa naučil využívať medenú rudu z údolia Hrona a Hnilca a cín z Krušných hôr, zhotovoval úhľadné meče, sekery, motyky, nože, dláta i rozličné ozdoby — čelenky, náramky.