František Švantner : Život bez konca
Login/Nick :

Heslo :

<   >Jún 2024
PoUtStŠtPiSoNe
     1
2
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
    1347 : František Švantner - Život bez konca

    František Švantner
    Život bez konca

    Literatúra pre dospelých
    román
    Jazyk:slovenský
    798 strán
    Nakladateľ : Slovenský spisovateľ Bratislava
    Rok vydania : 1969
    V knižnici od : 1.1.1969
    Výpožičiek : 0
    Stav :

    Výška/šírka : 20.5x13.2 cm
    František Švantner sa narodil 29. 1. 1912 v Bystrej, študoval na učiteľskom ústave v Banskej Bystrici , bol učiteľom na Mýte pod Ďumbierom, v Podbrezovej a Sv. Beňadiku. V r. 1942 vydal zbierku noviel Malka. zbierku lyrizovaných próz, ktorých svojský, poetický svet hôr a prírody a do nej vkorenené ľudské city a vášne svedčia o osobitnom, výraznom prozatérskom talente. V r. 1947 vyšiel román Nevesta hôľ román plný pohanskej mystiky, fantastickej živelnej prírody, antropomorfizovanej vášňami a citmi. Umrel r. 1950 na mozgový nádor. Román Život bez konca, ktorý je naplnením jeho umeleckého majstrovstva, vyšiel po jeho smrti r. 1956 Veľkosť Švantnerovho epického talentu, prenikavosť pohľadu zaraďujú román medzi klasické diela slovanskej literatúry.
    ÚRYVOK :
    No Marusa vie, do akého nebezpečia sa dostala pani Hermína. I to si dostatočne uvedomuje, že v túto chvíľu nesmie veľa váhať. Ako vybehne na cestu, pustí sa hneď hore dedinou, aby privolala pomoc. Mohla by síce vbehnúť do hociktorého najbližšieho domu, zobudiť niektorú susedku, ale ona teraz dôveruje len tetke Nánke. Vídala ich chodiť s bielou debničkou pod pazuchou po dedine práve po takých domoch, kde sa malo narodiť dieťa. Boli starušká a múdra. Kadiaľ len šli, rozdávali ľuďom rady. Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. Istotne vedia najlepšie zastaviť krv. A okrem toho, keď sa pred dvoma dňami s nimi stretla, opytovali sa, či pani Hermínu nenadchádzajú bôle, či sa neponosuje na niečo. Nuž bezpochyby čakali, že ich prídu k pôrodu volať. Našťastie nemusí ani dlho klopať na okno. Tetka Nánka ju čakali. Áno, voľačo šípili, od večera nezažmúrili oka, nedalo im spať. Neustále sa prehadzovali na posteli, nedávno dokonca vstali a obliekli sa. Istotne po ňu pribehnú, vraveli si, potom nebude čas. A, hľa, nemýlili sa. Marusa je bez seba nedočkavosťou. O koľkej sa narodilo? O tretej! O tretej! Nuž teraz ¡e iba štvrť a hneď budú tam. Iba Tóno chvíľu ešte zdržuje. Ach, detváky sa práve vtedy zobudia, keď sa najviac náhliš. A keby sa dal nejako učan-kaťl Veď bude mať na jeseň päť rokov, má svoj rozum a je dosť veľký, celý deň behá po ceste, vešia sa na vozy, zbiera skaly a rozbíja okná. Nemusel by sa už veru báť, keď musí stará mater vykročiť z domu. Ale ten teraz nepočuje ani hrozby ani sľuby. V nijakom prípade nechce zostať sám doma. A keby sa mu nevyhovelo, vyskočil by oknom a utekal za nimi, aby sa celá dedina zobudila a dozvedela, ako zle s ním tetka zaobchádzajú. Nuž tetka Nánka musia ustúpiť a zdržať sa ešte chvíľku zhľadávaním šiat a obliekaním pankharta, ale potom už bežia všetci traja temravou ulicou, ako im len dych stačí, aby boli zavčasu na mieste. Pani Hermína môže teda ďakovať iba tetke Nánke, že tú