Stav :

ÚRYVOK :
No Marusa vie, do akého nebezpečia sa dostala pani Hermína. I to si dostatočne uvedomuje, že v túto chvíľu nesmie veľa váhať. Ako vybehne na cestu, pustí sa hneď hore dedinou, aby privolala pomoc. Mohla by síce vbehnúť do hociktorého najbližšieho domu, zobudiť niektorú susedku, ale ona teraz dôveruje len tetke Nánke. Vídala ich chodiť s bielou debničkou pod pazuchou po dedine práve po takých domoch, kde sa malo narodiť dieťa. Boli starušká a múdra. Kadiaľ len šli, rozdávali ľuďom rady. Ani jedna dôležitá udalosť sa bez nich neobišla. Istotne vedia najlepšie zastaviť krv. A okrem toho, keď sa pred dvoma dňami s nimi stretla, opytovali sa, či pani Hermínu nenadchádzajú bôle, či sa neponosuje na niečo. Nuž bezpochyby čakali, že ich prídu k pôrodu volať. Našťastie nemusí ani dlho klopať na okno. Tetka Nánka ju čakali. Áno, voľačo šípili, od večera nezažmúrili oka, nedalo im spať. Neustále sa prehadzovali na posteli, nedávno dokonca vstali a obliekli sa. Istotne po ňu pribehnú, vraveli si, potom nebude čas. A, hľa, nemýlili sa. Marusa je bez seba nedočkavosťou. O koľkej sa narodilo? O tretej! O tretej! Nuž teraz ¡e iba štvrť a hneď budú tam. Iba Tóno chvíľu ešte zdržuje. Ach, detváky sa práve vtedy zobudia, keď sa najviac náhliš. A keby sa dal nejako učan-kaťl Veď bude mať na jeseň päť rokov, má svoj rozum a je dosť veľký, celý deň behá po ceste, vešia sa na vozy, zbiera skaly a rozbíja okná. Nemusel by sa už veru báť, keď musí stará mater vykročiť z domu. Ale ten teraz nepočuje ani hrozby ani sľuby. V nijakom prípade nechce zostať sám doma. A keby sa mu nevyhovelo, vyskočil by oknom a utekal za nimi, aby sa celá dedina zobudila a dozvedela, ako zle s ním tetka zaobchádzajú. Nuž tetka Nánka musia ustúpiť a zdržať sa ešte chvíľku zhľadávaním šiat a obliekaním pankharta, ale potom už bežia všetci traja temravou ulicou, ako im len dych stačí, aby boli zavčasu na mieste. Pani Hermína môže teda ďakovať iba tetke Nánke, že tú