Stav :

ÚRYVOK :
„Fakticky všetko som vám povedal do telefónu. Ak si myslíte, že mi preskakuje, prečo ste tu?" Weinberg sa znova naňho zadíval. Roztvoril ruky, vytiahol škatuľku cigariet, vzal si jednu a ponúkol Browna, potom obidvom zapálil. Vypustil dym, oprel sa o operadlo stoličky a povedal: „Povedal vám ten váš kamoš Danny Firth, ako sa dostanete k sedemstopäťdesiattisíc dolárom, keď zlepíte tie útržky?" „Áno." „Ako?" „Weinberg, vy viete, i ja viem, že celá fotografia ukazuje miesto, na ktorom ukryl Carmine Bonamico lup z Transatlantickej." „Neviem, o čom hovoríte." „Viete veľmi dobre, o čom hovorím. Tak čo? Chcete sa hrať na špekulanta alebo sa dohodneme?" „Potrebujem ešte nejaké informácie." „Napríklad?" „Napríklad, ako sa váš kamoš dostal k tomu útržku." „Dostal ho od väzňa v štátnej väznici v Utahu. Ten chlap bol odsúdený na doživotie, nemal šancu vyviaznuť z toho živý, iba ak by sa mu podarilo z basy utiecť, ale to bola minimálna šanca. Danny mu sľúbil, že sa postará o jeho ženu a deti, keď nájde ten lup." „Nuž len čo bol Danny z lapáka von, vyhľadal vás a predal vám ten útržok, čo?" „Hej." „Podarený vtáčik." „Čo ste čakali?" Brown sa usmial. „Že zlodej dodrží čestné slovo?" „Teraz nás to privádza znova k vám. Čo vlastne robíte?" „Raz jedno, raz druhé. Ako príde." „Napríklad?" „Naposledy som plesnivel v San Quentine," povedal Brown a znova sa usmial. „Odsedel som päť rokov za to, že som prechovával nejaké prachy. Teda basa pre obyčajnú volovinu." „Človeka vždy strčia za mreže pre volovinu," povedal Weinberg. „Vráťme sa na minútku k tej fotografii. Viete, koľko je tých útržkov?" „Dúfal som, že to viete vy!" „Ja to neviem." „Ale uzavrieť ten obchod môžeme." „To áno," povedal Weinberg. „Kto ešte vie niečo o tejto veci?"